Advertisement
Slovak transcript
Odvtedy, ako americké dieťa dosiahne 6. triedu, je vedené k tomu, že kľúčom úspechu v živote je
byť usilovný na strednej škole a dostať sa tak na dobrú vysokú školu.
Čím lepší prospech bude mať na strednej, tým bude mať lepšiu šancu byť prijatý na kvalitnú univerzitu.
Študentom sa navráva, že keď získajú diplom na uznávanej univerzite,
čaká na nich výber akýchkoľvek zamestnaní, po ktorých túžia.
Po tom, ako nájdu svoju vysnívanú prácu, budú si môcť zadovážiť taký dom a auto, aké si želajú,
a žiť svoj Americký sen.
Väčšina Američanov očakáva svoj budúci ekonomický úspech len od samotného vysokoškolského titulu.
Celý význam základnej školy spočíva v príprave na strednú,
a celý význam strednej školy je príprava na vysokú školu.
K tomu sú ešte v Amerike stovky prípravných stredných škôl,
ktoré majú za cenu 25 000 dolárov ročne zvýšiť šance študenta dostať sa na najlepšie hodnotenú vysokú.
Sú vychovávaní tak, že ak nepôjdu na univerzitu, sú na ceste k žiadnemu životu, v ktorom nebudú mať šancu vybudovať si úspešný pracovný život.
Zákony ako NO CHILD LEFT BEHIND (Žiadne dieťa neostane bokom, Bush, 2001) ponechali základné školy v úplných troskách.
Namiesto toho, aby mali učitelia voľnosť v myslení a v tvorivých riešeniach, a pripravili tak študentov na skutočný svet,
sú nútení k obmedzenosti a učeniu bezcenných informácií, ktoré nikdy študentom nepomôžu k úspešnej kariére.
V súčasnosti nezostala v Amerike jediná stredná škola, ktorá by poskytovala vedomosti potrebných na vedenie vlastného podniku,
vytváranie vlastných výrobkov, alebo ako používať internet a iné slobodné zdroje
na vzdelanie sa bez navštevovania vysokej školy.
Priemerné školné za rok na privátnej 4 ročnej americkej univerzite je 27 293 dolárov.
O 29 % viac ako v šk. roku 2005/2006, kedy cena za rok štúdia bola 21 235 dolárov.
Táto suma nezahrňuje cenu učebníc, ktorá sa za posledné desaťročie strojnásobila.
Škola si teraz účtuje 200 dolárov za každú jednu knihu, ktorá ani nemá žiadnu možnosť ďalšieho predaja,
keďže je každý rok vydaná nová, mierne upravená verzia s novým názvom.
Vydavatelia učebníc sú dokonca dohodnutí s predajcami kníh na výrobe "zákazníckych" učebníc, takže študenti nemôžu ušetriť kúpou kníh cez internet.
Vysoké školy sú vydavateľmi podplácané, aby neumožňovali trh s použitými učebnicami.
Tento fakt sám o sebe ukazuje, že predstavitelia vysokých škôl majú v záujme len naplnenie vlastných vrecák
a nestarajú sa o pomáhanie svojim študentom.
Musíte mať určitý druh rozumu,
aby ste rozumeli tomu mŕtvemu jazyku, ktorý sa používa v učebniciach.
Ale ten vám programujú do hlavy odmalička.
Takže sa ľahko na ten systém naladíte. A budete mať dobré známky, tuho študovať,
a stanete sa súčasťou ... celého systému - žiadna sloboda.
Neviete myslieť. Pretože vás učia myslieť ICH spôsobom.
Inflácia vysokoškolského školného za posledných 5 rokov dosiahla 5,15% v ročnom náraste cien.
Napriek faktu, že ceny amerických nehnuteľností klesli zo svojho maxima z júla 2006 o 26%
a Dow Jonesov burzový index z maxima v októbri 2007 klesol o 18%.
Dokonca aj cena ropy od klesla o 38 % svojho vrcholu v júli 2008.
Počas finančnej krízy v r.2008 stratili Američania 10,2 biliónov dolárov v cenných papieroch.
Vysoké školy - spolu so zdravotnou starostlivosťou - sú jediná vec v Amerike, ktorá (aspoň dočasne) neklesla na cene.
Inflácia spravila zo štúdia niečo nemožné...
Keď som bol ja malý, nikdy ste nepočuli rodičov vravieť: chystáme si a odkladáme peniaze na tvoje vzdelanie,
pretože nás bude stáť 100 000 dolárov tak naň musíme šetriť.
A keď skončíš, nielen že nám to nesplatíš, nebudeš mať ani len prácu.
Počas dvoch rokov medzi decembrom 2007 a 2009 bolo v Amerike stratených 8 363 000 zamestnaní.
- 6,1% všetkých pracovných pozícií.
O rok neskôr, v decembri 2010, vďaka tomu, že Federal Reserve a Americká vláda minuli 4,6 biliónov dolárov na záchranné a stimulačné programy,
bolo v Amerike obnovených 1,124 miliónov zamestnaní (0.9% všetkých miest).
Čo znamená, že na každú jednu vytvorenú pozíciu pripadli 4 milióny dolárov.
Ako sa prepadávame stále hlbšie do tejto veľkej recesie a inflácia bude naďalej stúpať, nasleduje realita veľkej krízy,
pretože si ľudia uvedomia, že so svojimi bezcennými peniazmi si toho nemôžu moc dovoliť.
Budú pribúdať ľudia - vidíme ich už dnes - ktorí veria, že štúdium na vysokej škole bude bránou k ich budúcnosti.
Už to nie je to, čo bývalo.
Vysokoškolský diplom, titul - čo vám to kúpi?
A milujem tú mentalitu.
Takýto spôsob zmýšľania:
Korporácie, firmy nezamestnajú človeka, pokiaľ nemá titul.
U mňa nie... nezaujíma ma či máš titul alebo nie, neznamená to žiaden rozdiel.
Chcem aby si mal rozum, rozmýšľal sám za seba a bol pohotový,
energický, aby si miloval svoju prácu a bol pre ňu zapálený, robil veci inak.
Nie vedieť len "vyvrhnúť" späť veci, ktoré ťa naučili.
Tak to dopadlo - ako opakovanie, reprodukovanie prijatého.
Počas ekonomického poklesu, keď Američania začnú strácať prácu, ich prvotným inštinktom je zamerať sa na vyššie vzdelanie,
aby boli pre zamestnávateľov atraktívnejší, a boli v lepšej pozícií dostať sa k zamestnaniu.
Avšak, ako majú títo Američania zaplatiť 27 293 dolárov ročne za vysokú, keď nemajú žiadne úspory, ani príjem?
Americká vláda, krytá Federal Reserve, rovnakým spôsobom, ako vytvorila "bublinu nehnuteľností" (rapídne zvýšenie hodnoty a následný úpadok),
poskytovaním hypoték všetkým Američanov cez Fannie Mae a Freddie Mac, bez ohľadu na to, či sú schopní pôžičku splatiť,
požila rovnaký spôsob požičiavania na vytvorenie jednej z najväčších bublín v americkej histórií.
Bublinu vysokých škôl.
Študenti vysokých škôl si počas šk. roka 2009/2010 požičali dokopy 106 miliárd dolárov,
narastajúc oproti hodnotám 96 miliárd v r. 2008/2009,
94 miliárd v r. 2007/2008,
87 miliárd v r. 2006/2007
a 83 miliárd v r. 2005/2006.
Celkový študentský dlh v Spojených Štátoch je momentálne 830 miliárd dolárov,
a prevyšuje dlh kreditných kariet.
Veľmi veľa som pre mňa znamenalo vzdelanie; všetko čo som v živote chcela, bolo vzdelanie.
stále by som rada pokladala vzdelanie za dôležité, ale priať niekomu, aby si prešiel tým, čo ja? - nie.
Myslím si, že v mojom prípade mi vzdelanie naozaj zruinovalo život.
Vlastne by som dopadla lepšie, keby som proste šla pracovať, kopala kanály alebo čo...
Toto je neuveriteľné.
Toto je dlh, z ktorého sa nikdy nedostanem.
Americká vláda vytvorila Fannie Mae a Freddie Mac, aby bolo bývanie prístupnejšie.
Namiesto toho tieto inštitúcie spôsobili stúpanie cien nehnuteľností do závratných výšok, čím sa kúpa domu stala pre väčšinu Američanov nemožná,
pokiaľ si naň nevezmú pôžičku bez platby vopred, s úrokovou sadzbou, ktorá po roku alebo dvoch výrazne stúpne.
Vláda sa po desaťročia snaží o to, aby si vysokú školu mohlo dovoliť viac ľudí, avšak jej konanie dosiahlo iba opačný efekt.
Pre väčšinu študentov je teraz nemysliteľné, aby si boli schopní zaplatiť vysokú, bez toho, aby upadli do hlbokého dlhu.
Po celej krajine Američania končia školy zadlžení, predtým ako si vôbec kúpia dom.
Keď som absolvoval na bakalárskom štúdiu, dlžil som v študentskej pôžičke 300 dolárov.
300 dolárov. Za to máte teraz ledva jedlo v školskej jedálni.
Keď som skončil bakalára, výmenou za štúdium bol celoživotný záväzok dlžoby a nový dom.
Museli ste si vziať hypotéku. Tak to bolo -
- mali ste diplom, vyšli ste zo školy, dostali ste prácu a tým pádom si aj kúpili dom, pretože vás k tomu priviedla kultúra.
Takže teraz ste v dlhu a musíte pracovať, po ďalších 20 - 30 rokov ste akoby dobrovoľným otrokom, kým dom nesplatíte.
Teraz je to tak, že vysoká škola je tým novým domom. Ale pritom dom ani nedostanete.
Akonáhle vyjdete zo školy, ste celoživotne v dlžobe.
Keď ste si vzali pôžičku, do akého dlhu ste sa potom dostali, koľko ste dokázali splatiť?
Keď som vyšla zo dillardskej univerzity, dlžila som 136 000 dolárov, z čoho som doteraz splatila takmer 100 tisíc.
Teraz povedali, že dlh je 300 000, takže zjavné, že to už zvládať nemôžem.
Robím všetko, čo sa dá, aby som to vykryla, ale v určitom bode je to už naozaj nezvládnuteľné.
Jeden z úverov bol HEAL pôžička - na vzdelanie v zdravotnej starostlivosti -
odkedy som ho nemohla ďalej splácať a stal sa zlyhaným, nemôžem príjmať pacientov cez Medicare/ Medicaid (program zaisťujúci starostlivosť starším/v núdzi),
takže teraz v takom zariadení sa už vôbec nemôžem zamestnať.
Zväzuje mi to ruky. Keby som chcela ísť pracovať na nepoplatkovú kliniku, alebo v starostlivosti v núdzi, nemôžem.
Keď mi to prvýkrát môj advokát povedal, povedala som si - fajn, je veľa iných miest, kde môžem robiť.
Dlho som tomu verila, lebo aj on si to myslel.
Nakoniec ale vyšlo najavo, že nemôžem vôbec pracovať s Medicare pacientmi.
Keď som išla som pracovať na miesto, kde teraz robím, myslela som si, že to bude v poriadku,
keďže neprijímame takých pacientov.
Ale v skutočnosti nemôžem ošetrovať určitých štátnych zamestnancov, o čom som nevedela.
Keď som sa to na úrade dozvedela, a vedúci sa pýtal, o čo ide, ukázali na mňa: "ona o tom vie"
Nie, ja o ničom neviem, ani advokáti, ani nikto iný...
Chcem povedať, že tieto zákony sú tak neskutočne neprehľadné.
Takže, teraz si musím strážiť, koho ošetrujem, a našťastie so mnou môj zamestnávateľ pracuje, inak by som sa nemala kde zamestnať.
Úrady sú veľmi nejasné, nechajú vás tápať v tom samých, vôbec sa nesnažia vám pomôcť to vyriešiť, nespolupracujú.
Viem že teraz existuje odpustenie dlhu po splatení 15% do 25 rokov (IBR), čo sa na mňa nevzťahuje...
Neviem, ja len nechcem vidieť, aby sa to stalo niekomu ďalšiemu.
- nedostáva sa vám žiadneho súcitu, pochopenia... - nie, žiadna ochota, vôľa pomôcť
Sú to proste...supy.
V sedemdesiatych rokoch si mohol priemerný študent dovoliť štúdium na vysokej škole bez akejkoľvek študentskej pôžičky alebo podpory rodičov.
Školné uhradili celoročnou brigádou, alebo jednoducho prácou na plný úväzok počas letných prázdnin.
A nielen to - vystačili s tým aj na výdavky na auto, niektorí dokonca na nájom bytu.
Americká vláda to zničila poskytovaním ľahkých študentských pôžičiek hocikomu, kto o ňu požiadal,
bez žiadnych úverových požiadaviek.
Posledných 10 rokov si každý, kto dosiahol 18 rokov mohol vziať vysokú študentskú pôžičku,
bez toho, aby sa ho niekto opýtal, či má prácu,
aké mal výsledky na strednej, aký odbor chce študovať, alebo iné informácie,
ktoré by pomohli určiť, či bude študent v budúcnosti schopný splatiť úver.
Toto je kópia dokumentu, ktorý mi dali v deň, keď som absolvovala na dillardskej univezite:
je tu, aká má byť hodnota môjho príjmu, koľko pôjde na pôžičku, aké percento.
Najprv som nezarobila ani na mesačnú splátku pôžičky.
Preto sa stala nesplatenou.
Proste stanovovali nereálne sumy splátok.
Áno, úplne nesplniteľné.
Nedokázala som žiadnu z nich utiahnuť.
Na tento rok sa uvádza splatenie okolo 260 000 dolárov. Zarábam okolo 80 000.
Kde vzali tieto čísla?
No, to si nie som istá...
400 tisíc... - áno, v roku 2015, čo nemá šancu byť reálne.
Problémom je aj percento, ktoré odvádzate.
Viem, že sa navrhovalo 10%, čo je podľa mňa primerané, ale niekedy ide z môjho platu na splácanie 34%, 32%,
momentálne platím 25% zo mzdy na študentskú pôžičku.
To je veľká suma, ak máte aj iné dlhy a účty.
Veľmi vám ďakujem.
Nie, ja ďakujem, vďaka za to čo robíte, cením si vašu pomoc.
Dnes 2 tretiny všetkých študentov končia vysokú školu s priemerným dlhom študentskej pôžičky 24 000 dolárov.
Vláda robí situáciu mnohokrát horšou tým, že úplne preberá kontrolu nad všetkými úvermi.
Skrz nový zákon, ktorý vošiel do platnosti skrytý v nedávnom návrhu zákona z oblasti zdravotníctva,
schválila úplné prebudovanie systému študentských pôžičiek, kedy zrušila možnosť poskytovania pôžičiek na štúdium komerčnými bankami.
Teraz preto všetci študenti dostávajú požičané priamo od vlády, s umelo nízko stanovenou úrokovou sadzbou.
Nie je absolútne žiaden dôvod, prečo by sme my, platiči daní, mali hradiť vysokoškolské vzdelanie.
Keď som ja študoval, platil som 1500 dolárov.
1500 dolárov - hovoríte o inflácií?
Viete, koľko ma stál jeden rok na škole? 2000 dolárov. Vrátane ubytovania a stravy.
Chcete rozprávať o inflácií?
Nikdy nebudete schopný vyviaznuť z toho dlhu. Stanete sa závislým otrokom - je to tak.
Dlžíte 120 000 dolárov? 80 000? 40 000?
240 000, ak ste boli dobrým žiakom a šli ste študovať právo, v študentskej pôžičke, a ste bez práce?
Musíte to vrátiť späť!
Nie je žiadna iná možnosť.
Taký je systém.
Jedným z neúmyselných následkov záchranných dotácií pre Wall Street z r. 2008 bolo, že veľa študentov bolo presvedčených,
že ak si vezmú pôžičku na navštevovanie vysokej školy, ale nenájdu si na splácanie zamestnanie,
zachráni ich vláda, a pôžička im bude odpustená.
NIA (Národná inflačná asociácia) si myslí, že sa to nakoniec naozaj stane, tým pádom to budú americkí platcovia daní,
ktorí vyplatia umelo vysoko nastavené poplatky za štúdium vysokoškolákov, ktorí nedokážu, alebo nechcú splatiť svoje pôžičky.
Nebudú to len daňoví poplatníci, ktorí utrpia. Všetci, ktorí kdekoľvek na svete vlastnia americký dolár,
nakoniec zaplatia za každú študentskú pôžičku,
keďže FED pravdepodobne natlačí ďalšie peniaze, aby sa z týchto dlhov dostala.
To povedie k hyperinflácií, a znehodnoteniu meny dolár.
Mnoho študentov doslova tento systém zneužíva.
Aj keď sa vládne študentské pôžičky posielajú priamo na vysokú školu, a vyplácajú tak študentovi školné,
súkromné študentské pôžičky, garantované vládou, sa zvyčajne posielajú rovno študentovi, vo forme šeku.
NIA vypočula množstvo výpovedí o tom, ako študenti využívali tieto bezplatné študentské úvery
na kúpu jedla, elektroniky, oblečenia, šperkov, dokonca áut.
Priateľ jedného člena NIA použil svoju študentskú pôžičku na nájom a zariadenie bytu na Manhattane, bez toho, aby vôbec šiel na univerzitu.
Dokonca aj keď požičané peniaze prichádzajú od vlády rovno na školu, často po zaplatení školného zostanú každý semester naviac tisíce dolárov.
Tieto zvyšné peniaze sa šekom vyplácajú študentom.
V Amerike je epidémia študentov, ktorí používajú svoje študentské peniaze na účely mimo štúdia
a nepodniká sa absolútne nič, čím by sa takémuto správaniu zamedzilo.
Je to úplne šialené, a všetci Američania za toto bláznovstvo už čoskoro zaplatia.
Manželka jedného člena NIA z Kansas City v Missouri, nemala z čoho zaplatiť jeden semester štúdia učiteľstva,
a namiesto toho, aby si požičala priamo 8000 dolárov, potrebných na vyplatenie školného na Northwest Missouri State University,
vzala si štátnu študentskú pôžičku na 13 000 dolárov, a použila zvyšných 5000 na kúpu ojazdeného auta.
Bohužiaľ krátko predtým, ako dokončila štúdium, Kansas City zavrelo niekoľko škôl, a prepustilo 300 učiteľov.
Teraz pracuje v školskej jedálni, za 8,5 dolárov na hodinu.
Napriek tomu, že sa od nej požadovali mesačné splátky vo výške 146 dolárov po dobu 10 rokov,
po informovaní sa u štátnych úradníkov o programoch mesačných splátok z príjmu, odsúhlasili jej splátky znížiť na nulu.
S moderným technologickým pokrokom, ktorý teraz svet zažíva, by malo školné za univerzitu v Amerike zlacňovať.
Dnes je zakúpenie plazmového televízora alebo notebooku lacnejšie, ako pred niekoľkými rokmi,
pretože vláda nákup týchto výrobkov nespolufinancuje.
Keby existovalo vysokoškolské vzdelanie so slobodným obchodovaním, školy by hľadali cenovo efektívnejšie spôsoby,
ako vzdelávať pomocou moderných technológií, aby tak znížili náklady na štúdium a konkurovali medzi sebou v počte prihlásených študentov.
Prisľubovaním študentských pôžičiek a poskytovaním prílišnej finančnej podpory štát zabránil fungovaniu voľného trhu medzi univerzitami.
Člen NIA, spolumajiteľ súkromnej odbornej školy, tvrdí, že bol právne nútený zdražovať školné zakaždým, keď vláda zvýšila finančnú pomoc študentom.
Vládne pravidlo 90/10 nariaďuje, aby 10% príjmu ziskových škôl pochádzal z neštátnych zdrojov.
Kvôli tomu musia súkromné ziskové vysoké školy zvyšovať školné poplatky, aby pravidlo 90/10 dodržali.
Vláda by sa mala úplne prestať starať do financií vzdelávania
a dovoliť súkromným bankám znovu sa zapojiť do trhu a súťažiť medzi sebou,
aby tak poskytovali pôžičky s rozumným úrokom študentom, ktorí majú najlepšie predpoklady ich splatiť.
Realita je taká, že študenti, ktorí majú teraz nárok na úver, by naň nárok nemali.
Prinútilo by to univerzity buď znížiť náklady, a účtovať prijateľnejšiu cenu školného, alebo nadobro školu zatvoriť.
Americké vysoké školy v r. 2009 minuli 10.7 miliárd dolárov na stavebné projekty, menej ako 14.7 miliárd ročne za roky 2005-2007, ale aj tak, veľmi nadmerne.
Školy bez rozmyslu rozhadzujú peniaze na stavbu nových knižníc, posilňovní, športvývh hál, internátov atď.,
všetko za účelom zapôsobenia na potencionálnych študentov a ich rodiny.
Žiaden z týchto projektov nezvýšil v Amerike kvalitu vysokoškolského vzdelania.
Mnoho univerzít je ťažko zadlžených kvôli zahájeniu stavebných projektov,
a keďže väčšina jej fondov v posledných rokoch stratila hodnotu pri kolapse cien nehnuteľností a papierov na burze,
veľa škôl má slabú finančnú bilanciu, a nezvládne ani najmenší pokles v príjme nových študentov.
Športovci, bývalí svalnatí borci,
pardon, teraz sú to tréneri, hej coach..
zarábajúci milióny dolárov. Čo má toto spoločné so vzdelaním?
Toľké mrhanie.
Toľké plytvanie.
Univerzity vedú turnaje baseballových, futbalových, basketbalových tímov, kvôli čomu?
Aby zabavili študentov?
Áno, mohlo by sa to robiť vo veľmi bohatej spoločnosti, ak sú peniaze na rozhadzovanie.
Ale nie počas veľkej recesie.
Nie, keď príjem domácností v krajine klesá.
A nie pri tom, ako sa deti posielajú na univerzity, aby získali diplomy bezcennosti, lebo takých je na vysokých školách veľa.
Je to strata peňazí, strata energie, a výsmech každému, komu ide o skutočné vzdelanie.
Lebo to nemá nič spoločné s Asociáciou Univerzitných Športov.
Celé sa to vyvíja do katastrofickej situácie...
Za posledné roky sa vybudovali mnohé stavby, a ak ste riaditeľom projektu, je pekné, že je na budove vaše meno, ale vy tam nemusíte ani byť,
a teraz je treba uhradiť výdavky na riadenie a údržbu, čo nebolo súčasťou pôvodných záväzkov.
Kvôli týmto zariadeniam sú potom pod finančným tlakom študenti, rodičia, školné šialene zdražuje,
je to strašná kombinácia aspektov, ktoré spolu vytvárajú napätie.
Na Kalifornskej Univerzite boli študentské vzbury proti 30% nárastu školného.
Myslíte, že študenti budú čoraz viac rozčúlení a protestovať proti týmto cenám?
Veľmi rád by som u svojich študentov videl viac aktivizmu, myslím že to zdraživanie trpia už tak dlho, že sa stalo samozrejmosťou a netrápia sa pre to.
Tiež si myslím, že osoba, ktorá má 20 rokov si neuvedomuje dôsledky toho, keď sa nedá uniknúť študentskému dlhu.
Keď som sa ja pripravoval na vysokú, veľa ľudí si požičiavalo peniaze, na štúdium medicíny, práva,
a po skončení jednoducho vyhlásili krach.
Pred pár rokmi Kongres vo svojej múdrosti zmenil pravidlá, a tak už nemôžete využiť možnosť vypustenia dlhu v krachu,
Ak sa vám aj podarí získať sociálne zabezpečenie, a stále budete dlžiť peniaze, budú vám sledovať sociálne dávky!
Keďže NIA do budúcnosti predpokladá dramatické zvýšenie úrokov, ktoré dosiahnu maximá v rámci niekoľkých desaťročí,
mnoho vysokých škôl bude nútených zdvoj alebo strojnásobiť priemernú inflačnú úrokovú hodnotu školného - na 10 - 15%,
len aby pokryli úrokové platby.
Ako sa informácie šíria po svete a ľudia sa dozvedajú o pravde, viac študentov sa preberie a uvedomí si fakt,
že vysokoškolské vzdelanie je najväčší podvod v americkej histórií.
Blížime sa k bodu, kedy študenti povedia - čo je moc, to je moc
a odmietnu zaplatiť vyššie platby za štúdium.
Momentálne je v Amerike 4 168 štátnych a súkromných, 2 a 4 ročných vysokých škôl.
V blízkej budúcnosti, popri tom, ako začne upadať dolár, a americké rodiny budú musieť 30% svojho príjmu vynaložiť na stravu,
dá sa očakávať prudký pokles počtu univerzít.
NIA konzervatívne odhaduje, že 20% škôl zatvoria do r. 2020.
Na tých, ktoré ostanú, NIA očakáva 15 - 30 % pokles v zápise do konca tohto desaťročia.
V skutočnosti môže počet prijatých Američanov na každej uni
…
byť usilovný na strednej škole a dostať sa tak na dobrú vysokú školu.
Čím lepší prospech bude mať na strednej, tým bude mať lepšiu šancu byť prijatý na kvalitnú univerzitu.
Študentom sa navráva, že keď získajú diplom na uznávanej univerzite,
čaká na nich výber akýchkoľvek zamestnaní, po ktorých túžia.
Po tom, ako nájdu svoju vysnívanú prácu, budú si môcť zadovážiť taký dom a auto, aké si želajú,
a žiť svoj Americký sen.
Väčšina Američanov očakáva svoj budúci ekonomický úspech len od samotného vysokoškolského titulu.
Celý význam základnej školy spočíva v príprave na strednú,
a celý význam strednej školy je príprava na vysokú školu.
K tomu sú ešte v Amerike stovky prípravných stredných škôl,
ktoré majú za cenu 25 000 dolárov ročne zvýšiť šance študenta dostať sa na najlepšie hodnotenú vysokú.
Sú vychovávaní tak, že ak nepôjdu na univerzitu, sú na ceste k žiadnemu životu, v ktorom nebudú mať šancu vybudovať si úspešný pracovný život.
Zákony ako NO CHILD LEFT BEHIND (Žiadne dieťa neostane bokom, Bush, 2001) ponechali základné školy v úplných troskách.
Namiesto toho, aby mali učitelia voľnosť v myslení a v tvorivých riešeniach, a pripravili tak študentov na skutočný svet,
sú nútení k obmedzenosti a učeniu bezcenných informácií, ktoré nikdy študentom nepomôžu k úspešnej kariére.
V súčasnosti nezostala v Amerike jediná stredná škola, ktorá by poskytovala vedomosti potrebných na vedenie vlastného podniku,
vytváranie vlastných výrobkov, alebo ako používať internet a iné slobodné zdroje
na vzdelanie sa bez navštevovania vysokej školy.
Priemerné školné za rok na privátnej 4 ročnej americkej univerzite je 27 293 dolárov.
O 29 % viac ako v šk. roku 2005/2006, kedy cena za rok štúdia bola 21 235 dolárov.
Táto suma nezahrňuje cenu učebníc, ktorá sa za posledné desaťročie strojnásobila.
Škola si teraz účtuje 200 dolárov za každú jednu knihu, ktorá ani nemá žiadnu možnosť ďalšieho predaja,
keďže je každý rok vydaná nová, mierne upravená verzia s novým názvom.
Vydavatelia učebníc sú dokonca dohodnutí s predajcami kníh na výrobe "zákazníckych" učebníc, takže študenti nemôžu ušetriť kúpou kníh cez internet.
Vysoké školy sú vydavateľmi podplácané, aby neumožňovali trh s použitými učebnicami.
Tento fakt sám o sebe ukazuje, že predstavitelia vysokých škôl majú v záujme len naplnenie vlastných vrecák
a nestarajú sa o pomáhanie svojim študentom.
Musíte mať určitý druh rozumu,
aby ste rozumeli tomu mŕtvemu jazyku, ktorý sa používa v učebniciach.
Ale ten vám programujú do hlavy odmalička.
Takže sa ľahko na ten systém naladíte. A budete mať dobré známky, tuho študovať,
a stanete sa súčasťou ... celého systému - žiadna sloboda.
Neviete myslieť. Pretože vás učia myslieť ICH spôsobom.
Inflácia vysokoškolského školného za posledných 5 rokov dosiahla 5,15% v ročnom náraste cien.
Napriek faktu, že ceny amerických nehnuteľností klesli zo svojho maxima z júla 2006 o 26%
a Dow Jonesov burzový index z maxima v októbri 2007 klesol o 18%.
Dokonca aj cena ropy od klesla o 38 % svojho vrcholu v júli 2008.
Počas finančnej krízy v r.2008 stratili Američania 10,2 biliónov dolárov v cenných papieroch.
Vysoké školy - spolu so zdravotnou starostlivosťou - sú jediná vec v Amerike, ktorá (aspoň dočasne) neklesla na cene.
Inflácia spravila zo štúdia niečo nemožné...
Keď som bol ja malý, nikdy ste nepočuli rodičov vravieť: chystáme si a odkladáme peniaze na tvoje vzdelanie,
pretože nás bude stáť 100 000 dolárov tak naň musíme šetriť.
A keď skončíš, nielen že nám to nesplatíš, nebudeš mať ani len prácu.
Počas dvoch rokov medzi decembrom 2007 a 2009 bolo v Amerike stratených 8 363 000 zamestnaní.
- 6,1% všetkých pracovných pozícií.
O rok neskôr, v decembri 2010, vďaka tomu, že Federal Reserve a Americká vláda minuli 4,6 biliónov dolárov na záchranné a stimulačné programy,
bolo v Amerike obnovených 1,124 miliónov zamestnaní (0.9% všetkých miest).
Čo znamená, že na každú jednu vytvorenú pozíciu pripadli 4 milióny dolárov.
Ako sa prepadávame stále hlbšie do tejto veľkej recesie a inflácia bude naďalej stúpať, nasleduje realita veľkej krízy,
pretože si ľudia uvedomia, že so svojimi bezcennými peniazmi si toho nemôžu moc dovoliť.
Budú pribúdať ľudia - vidíme ich už dnes - ktorí veria, že štúdium na vysokej škole bude bránou k ich budúcnosti.
Už to nie je to, čo bývalo.
Vysokoškolský diplom, titul - čo vám to kúpi?
A milujem tú mentalitu.
Takýto spôsob zmýšľania:
Korporácie, firmy nezamestnajú človeka, pokiaľ nemá titul.
U mňa nie... nezaujíma ma či máš titul alebo nie, neznamená to žiaden rozdiel.
Chcem aby si mal rozum, rozmýšľal sám za seba a bol pohotový,
energický, aby si miloval svoju prácu a bol pre ňu zapálený, robil veci inak.
Nie vedieť len "vyvrhnúť" späť veci, ktoré ťa naučili.
Tak to dopadlo - ako opakovanie, reprodukovanie prijatého.
Počas ekonomického poklesu, keď Američania začnú strácať prácu, ich prvotným inštinktom je zamerať sa na vyššie vzdelanie,
aby boli pre zamestnávateľov atraktívnejší, a boli v lepšej pozícií dostať sa k zamestnaniu.
Avšak, ako majú títo Američania zaplatiť 27 293 dolárov ročne za vysokú, keď nemajú žiadne úspory, ani príjem?
Americká vláda, krytá Federal Reserve, rovnakým spôsobom, ako vytvorila "bublinu nehnuteľností" (rapídne zvýšenie hodnoty a následný úpadok),
poskytovaním hypoték všetkým Američanov cez Fannie Mae a Freddie Mac, bez ohľadu na to, či sú schopní pôžičku splatiť,
požila rovnaký spôsob požičiavania na vytvorenie jednej z najväčších bublín v americkej histórií.
Bublinu vysokých škôl.
Študenti vysokých škôl si počas šk. roka 2009/2010 požičali dokopy 106 miliárd dolárov,
narastajúc oproti hodnotám 96 miliárd v r. 2008/2009,
94 miliárd v r. 2007/2008,
87 miliárd v r. 2006/2007
a 83 miliárd v r. 2005/2006.
Celkový študentský dlh v Spojených Štátoch je momentálne 830 miliárd dolárov,
a prevyšuje dlh kreditných kariet.
Veľmi veľa som pre mňa znamenalo vzdelanie; všetko čo som v živote chcela, bolo vzdelanie.
stále by som rada pokladala vzdelanie za dôležité, ale priať niekomu, aby si prešiel tým, čo ja? - nie.
Myslím si, že v mojom prípade mi vzdelanie naozaj zruinovalo život.
Vlastne by som dopadla lepšie, keby som proste šla pracovať, kopala kanály alebo čo...
Toto je neuveriteľné.
Toto je dlh, z ktorého sa nikdy nedostanem.
Americká vláda vytvorila Fannie Mae a Freddie Mac, aby bolo bývanie prístupnejšie.
Namiesto toho tieto inštitúcie spôsobili stúpanie cien nehnuteľností do závratných výšok, čím sa kúpa domu stala pre väčšinu Američanov nemožná,
pokiaľ si naň nevezmú pôžičku bez platby vopred, s úrokovou sadzbou, ktorá po roku alebo dvoch výrazne stúpne.
Vláda sa po desaťročia snaží o to, aby si vysokú školu mohlo dovoliť viac ľudí, avšak jej konanie dosiahlo iba opačný efekt.
Pre väčšinu študentov je teraz nemysliteľné, aby si boli schopní zaplatiť vysokú, bez toho, aby upadli do hlbokého dlhu.
Po celej krajine Američania končia školy zadlžení, predtým ako si vôbec kúpia dom.
Keď som absolvoval na bakalárskom štúdiu, dlžil som v študentskej pôžičke 300 dolárov.
300 dolárov. Za to máte teraz ledva jedlo v školskej jedálni.
Keď som skončil bakalára, výmenou za štúdium bol celoživotný záväzok dlžoby a nový dom.
Museli ste si vziať hypotéku. Tak to bolo -
- mali ste diplom, vyšli ste zo školy, dostali ste prácu a tým pádom si aj kúpili dom, pretože vás k tomu priviedla kultúra.
Takže teraz ste v dlhu a musíte pracovať, po ďalších 20 - 30 rokov ste akoby dobrovoľným otrokom, kým dom nesplatíte.
Teraz je to tak, že vysoká škola je tým novým domom. Ale pritom dom ani nedostanete.
Akonáhle vyjdete zo školy, ste celoživotne v dlžobe.
Keď ste si vzali pôžičku, do akého dlhu ste sa potom dostali, koľko ste dokázali splatiť?
Keď som vyšla zo dillardskej univerzity, dlžila som 136 000 dolárov, z čoho som doteraz splatila takmer 100 tisíc.
Teraz povedali, že dlh je 300 000, takže zjavné, že to už zvládať nemôžem.
Robím všetko, čo sa dá, aby som to vykryla, ale v určitom bode je to už naozaj nezvládnuteľné.
Jeden z úverov bol HEAL pôžička - na vzdelanie v zdravotnej starostlivosti -
odkedy som ho nemohla ďalej splácať a stal sa zlyhaným, nemôžem príjmať pacientov cez Medicare/ Medicaid (program zaisťujúci starostlivosť starším/v núdzi),
takže teraz v takom zariadení sa už vôbec nemôžem zamestnať.
Zväzuje mi to ruky. Keby som chcela ísť pracovať na nepoplatkovú kliniku, alebo v starostlivosti v núdzi, nemôžem.
Keď mi to prvýkrát môj advokát povedal, povedala som si - fajn, je veľa iných miest, kde môžem robiť.
Dlho som tomu verila, lebo aj on si to myslel.
Nakoniec ale vyšlo najavo, že nemôžem vôbec pracovať s Medicare pacientmi.
Keď som išla som pracovať na miesto, kde teraz robím, myslela som si, že to bude v poriadku,
keďže neprijímame takých pacientov.
Ale v skutočnosti nemôžem ošetrovať určitých štátnych zamestnancov, o čom som nevedela.
Keď som sa to na úrade dozvedela, a vedúci sa pýtal, o čo ide, ukázali na mňa: "ona o tom vie"
Nie, ja o ničom neviem, ani advokáti, ani nikto iný...
Chcem povedať, že tieto zákony sú tak neskutočne neprehľadné.
Takže, teraz si musím strážiť, koho ošetrujem, a našťastie so mnou môj zamestnávateľ pracuje, inak by som sa nemala kde zamestnať.
Úrady sú veľmi nejasné, nechajú vás tápať v tom samých, vôbec sa nesnažia vám pomôcť to vyriešiť, nespolupracujú.
Viem že teraz existuje odpustenie dlhu po splatení 15% do 25 rokov (IBR), čo sa na mňa nevzťahuje...
Neviem, ja len nechcem vidieť, aby sa to stalo niekomu ďalšiemu.
- nedostáva sa vám žiadneho súcitu, pochopenia... - nie, žiadna ochota, vôľa pomôcť
Sú to proste...supy.
V sedemdesiatych rokoch si mohol priemerný študent dovoliť štúdium na vysokej škole bez akejkoľvek študentskej pôžičky alebo podpory rodičov.
Školné uhradili celoročnou brigádou, alebo jednoducho prácou na plný úväzok počas letných prázdnin.
A nielen to - vystačili s tým aj na výdavky na auto, niektorí dokonca na nájom bytu.
Americká vláda to zničila poskytovaním ľahkých študentských pôžičiek hocikomu, kto o ňu požiadal,
bez žiadnych úverových požiadaviek.
Posledných 10 rokov si každý, kto dosiahol 18 rokov mohol vziať vysokú študentskú pôžičku,
bez toho, aby sa ho niekto opýtal, či má prácu,
aké mal výsledky na strednej, aký odbor chce študovať, alebo iné informácie,
ktoré by pomohli určiť, či bude študent v budúcnosti schopný splatiť úver.
Toto je kópia dokumentu, ktorý mi dali v deň, keď som absolvovala na dillardskej univezite:
je tu, aká má byť hodnota môjho príjmu, koľko pôjde na pôžičku, aké percento.
Najprv som nezarobila ani na mesačnú splátku pôžičky.
Preto sa stala nesplatenou.
Proste stanovovali nereálne sumy splátok.
Áno, úplne nesplniteľné.
Nedokázala som žiadnu z nich utiahnuť.
Na tento rok sa uvádza splatenie okolo 260 000 dolárov. Zarábam okolo 80 000.
Kde vzali tieto čísla?
No, to si nie som istá...
400 tisíc... - áno, v roku 2015, čo nemá šancu byť reálne.
Problémom je aj percento, ktoré odvádzate.
Viem, že sa navrhovalo 10%, čo je podľa mňa primerané, ale niekedy ide z môjho platu na splácanie 34%, 32%,
momentálne platím 25% zo mzdy na študentskú pôžičku.
To je veľká suma, ak máte aj iné dlhy a účty.
Veľmi vám ďakujem.
Nie, ja ďakujem, vďaka za to čo robíte, cením si vašu pomoc.
Dnes 2 tretiny všetkých študentov končia vysokú školu s priemerným dlhom študentskej pôžičky 24 000 dolárov.
Vláda robí situáciu mnohokrát horšou tým, že úplne preberá kontrolu nad všetkými úvermi.
Skrz nový zákon, ktorý vošiel do platnosti skrytý v nedávnom návrhu zákona z oblasti zdravotníctva,
schválila úplné prebudovanie systému študentských pôžičiek, kedy zrušila možnosť poskytovania pôžičiek na štúdium komerčnými bankami.
Teraz preto všetci študenti dostávajú požičané priamo od vlády, s umelo nízko stanovenou úrokovou sadzbou.
Nie je absolútne žiaden dôvod, prečo by sme my, platiči daní, mali hradiť vysokoškolské vzdelanie.
Keď som ja študoval, platil som 1500 dolárov.
1500 dolárov - hovoríte o inflácií?
Viete, koľko ma stál jeden rok na škole? 2000 dolárov. Vrátane ubytovania a stravy.
Chcete rozprávať o inflácií?
Nikdy nebudete schopný vyviaznuť z toho dlhu. Stanete sa závislým otrokom - je to tak.
Dlžíte 120 000 dolárov? 80 000? 40 000?
240 000, ak ste boli dobrým žiakom a šli ste študovať právo, v študentskej pôžičke, a ste bez práce?
Musíte to vrátiť späť!
Nie je žiadna iná možnosť.
Taký je systém.
Jedným z neúmyselných následkov záchranných dotácií pre Wall Street z r. 2008 bolo, že veľa študentov bolo presvedčených,
že ak si vezmú pôžičku na navštevovanie vysokej školy, ale nenájdu si na splácanie zamestnanie,
zachráni ich vláda, a pôžička im bude odpustená.
NIA (Národná inflačná asociácia) si myslí, že sa to nakoniec naozaj stane, tým pádom to budú americkí platcovia daní,
ktorí vyplatia umelo vysoko nastavené poplatky za štúdium vysokoškolákov, ktorí nedokážu, alebo nechcú splatiť svoje pôžičky.
Nebudú to len daňoví poplatníci, ktorí utrpia. Všetci, ktorí kdekoľvek na svete vlastnia americký dolár,
nakoniec zaplatia za každú študentskú pôžičku,
keďže FED pravdepodobne natlačí ďalšie peniaze, aby sa z týchto dlhov dostala.
To povedie k hyperinflácií, a znehodnoteniu meny dolár.
Mnoho študentov doslova tento systém zneužíva.
Aj keď sa vládne študentské pôžičky posielajú priamo na vysokú školu, a vyplácajú tak študentovi školné,
súkromné študentské pôžičky, garantované vládou, sa zvyčajne posielajú rovno študentovi, vo forme šeku.
NIA vypočula množstvo výpovedí o tom, ako študenti využívali tieto bezplatné študentské úvery
na kúpu jedla, elektroniky, oblečenia, šperkov, dokonca áut.
Priateľ jedného člena NIA použil svoju študentskú pôžičku na nájom a zariadenie bytu na Manhattane, bez toho, aby vôbec šiel na univerzitu.
Dokonca aj keď požičané peniaze prichádzajú od vlády rovno na školu, často po zaplatení školného zostanú každý semester naviac tisíce dolárov.
Tieto zvyšné peniaze sa šekom vyplácajú študentom.
V Amerike je epidémia študentov, ktorí používajú svoje študentské peniaze na účely mimo štúdia
a nepodniká sa absolútne nič, čím by sa takémuto správaniu zamedzilo.
Je to úplne šialené, a všetci Američania za toto bláznovstvo už čoskoro zaplatia.
Manželka jedného člena NIA z Kansas City v Missouri, nemala z čoho zaplatiť jeden semester štúdia učiteľstva,
a namiesto toho, aby si požičala priamo 8000 dolárov, potrebných na vyplatenie školného na Northwest Missouri State University,
vzala si štátnu študentskú pôžičku na 13 000 dolárov, a použila zvyšných 5000 na kúpu ojazdeného auta.
Bohužiaľ krátko predtým, ako dokončila štúdium, Kansas City zavrelo niekoľko škôl, a prepustilo 300 učiteľov.
Teraz pracuje v školskej jedálni, za 8,5 dolárov na hodinu.
Napriek tomu, že sa od nej požadovali mesačné splátky vo výške 146 dolárov po dobu 10 rokov,
po informovaní sa u štátnych úradníkov o programoch mesačných splátok z príjmu, odsúhlasili jej splátky znížiť na nulu.
S moderným technologickým pokrokom, ktorý teraz svet zažíva, by malo školné za univerzitu v Amerike zlacňovať.
Dnes je zakúpenie plazmového televízora alebo notebooku lacnejšie, ako pred niekoľkými rokmi,
pretože vláda nákup týchto výrobkov nespolufinancuje.
Keby existovalo vysokoškolské vzdelanie so slobodným obchodovaním, školy by hľadali cenovo efektívnejšie spôsoby,
ako vzdelávať pomocou moderných technológií, aby tak znížili náklady na štúdium a konkurovali medzi sebou v počte prihlásených študentov.
Prisľubovaním študentských pôžičiek a poskytovaním prílišnej finančnej podpory štát zabránil fungovaniu voľného trhu medzi univerzitami.
Člen NIA, spolumajiteľ súkromnej odbornej školy, tvrdí, že bol právne nútený zdražovať školné zakaždým, keď vláda zvýšila finančnú pomoc študentom.
Vládne pravidlo 90/10 nariaďuje, aby 10% príjmu ziskových škôl pochádzal z neštátnych zdrojov.
Kvôli tomu musia súkromné ziskové vysoké školy zvyšovať školné poplatky, aby pravidlo 90/10 dodržali.
Vláda by sa mala úplne prestať starať do financií vzdelávania
a dovoliť súkromným bankám znovu sa zapojiť do trhu a súťažiť medzi sebou,
aby tak poskytovali pôžičky s rozumným úrokom študentom, ktorí majú najlepšie predpoklady ich splatiť.
Realita je taká, že študenti, ktorí majú teraz nárok na úver, by naň nárok nemali.
Prinútilo by to univerzity buď znížiť náklady, a účtovať prijateľnejšiu cenu školného, alebo nadobro školu zatvoriť.
Americké vysoké školy v r. 2009 minuli 10.7 miliárd dolárov na stavebné projekty, menej ako 14.7 miliárd ročne za roky 2005-2007, ale aj tak, veľmi nadmerne.
Školy bez rozmyslu rozhadzujú peniaze na stavbu nových knižníc, posilňovní, športvývh hál, internátov atď.,
všetko za účelom zapôsobenia na potencionálnych študentov a ich rodiny.
Žiaden z týchto projektov nezvýšil v Amerike kvalitu vysokoškolského vzdelania.
Mnoho univerzít je ťažko zadlžených kvôli zahájeniu stavebných projektov,
a keďže väčšina jej fondov v posledných rokoch stratila hodnotu pri kolapse cien nehnuteľností a papierov na burze,
veľa škôl má slabú finančnú bilanciu, a nezvládne ani najmenší pokles v príjme nových študentov.
Športovci, bývalí svalnatí borci,
pardon, teraz sú to tréneri, hej coach..
zarábajúci milióny dolárov. Čo má toto spoločné so vzdelaním?
Toľké mrhanie.
Toľké plytvanie.
Univerzity vedú turnaje baseballových, futbalových, basketbalových tímov, kvôli čomu?
Aby zabavili študentov?
Áno, mohlo by sa to robiť vo veľmi bohatej spoločnosti, ak sú peniaze na rozhadzovanie.
Ale nie počas veľkej recesie.
Nie, keď príjem domácností v krajine klesá.
A nie pri tom, ako sa deti posielajú na univerzity, aby získali diplomy bezcennosti, lebo takých je na vysokých školách veľa.
Je to strata peňazí, strata energie, a výsmech každému, komu ide o skutočné vzdelanie.
Lebo to nemá nič spoločné s Asociáciou Univerzitných Športov.
Celé sa to vyvíja do katastrofickej situácie...
Za posledné roky sa vybudovali mnohé stavby, a ak ste riaditeľom projektu, je pekné, že je na budove vaše meno, ale vy tam nemusíte ani byť,
a teraz je treba uhradiť výdavky na riadenie a údržbu, čo nebolo súčasťou pôvodných záväzkov.
Kvôli týmto zariadeniam sú potom pod finančným tlakom študenti, rodičia, školné šialene zdražuje,
je to strašná kombinácia aspektov, ktoré spolu vytvárajú napätie.
Na Kalifornskej Univerzite boli študentské vzbury proti 30% nárastu školného.
Myslíte, že študenti budú čoraz viac rozčúlení a protestovať proti týmto cenám?
Veľmi rád by som u svojich študentov videl viac aktivizmu, myslím že to zdraživanie trpia už tak dlho, že sa stalo samozrejmosťou a netrápia sa pre to.
Tiež si myslím, že osoba, ktorá má 20 rokov si neuvedomuje dôsledky toho, keď sa nedá uniknúť študentskému dlhu.
Keď som sa ja pripravoval na vysokú, veľa ľudí si požičiavalo peniaze, na štúdium medicíny, práva,
a po skončení jednoducho vyhlásili krach.
Pred pár rokmi Kongres vo svojej múdrosti zmenil pravidlá, a tak už nemôžete využiť možnosť vypustenia dlhu v krachu,
Ak sa vám aj podarí získať sociálne zabezpečenie, a stále budete dlžiť peniaze, budú vám sledovať sociálne dávky!
Keďže NIA do budúcnosti predpokladá dramatické zvýšenie úrokov, ktoré dosiahnu maximá v rámci niekoľkých desaťročí,
mnoho vysokých škôl bude nútených zdvoj alebo strojnásobiť priemernú inflačnú úrokovú hodnotu školného - na 10 - 15%,
len aby pokryli úrokové platby.
Ako sa informácie šíria po svete a ľudia sa dozvedajú o pravde, viac študentov sa preberie a uvedomí si fakt,
že vysokoškolské vzdelanie je najväčší podvod v americkej histórií.
Blížime sa k bodu, kedy študenti povedia - čo je moc, to je moc
a odmietnu zaplatiť vyššie platby za štúdium.
Momentálne je v Amerike 4 168 štátnych a súkromných, 2 a 4 ročných vysokých škôl.
V blízkej budúcnosti, popri tom, ako začne upadať dolár, a americké rodiny budú musieť 30% svojho príjmu vynaložiť na stravu,
dá sa očakávať prudký pokles počtu univerzít.
NIA konzervatívne odhaduje, že 20% škôl zatvoria do r. 2020.
Na tých, ktoré ostanú, NIA očakáva 15 - 30 % pokles v zápise do konca tohto desaťročia.
V skutočnosti môže počet prijatých Američanov na každej uni
…